Duch COIL naďalej prežíva aj po smrti oboch hlavných protagonistov skupiny. Rok po skvelej nahrávke tribute projektu THIS IMMORTAL COIL vychádza ďalšia nahrávka, pri ktorej popise sa pojmu COIL nedá vyhnúť.

Pôjde však len o zmienku letmú: Ossian Brown a Stephen Thrower sa v zostave COIL minuli a pod hlavičkou CYCLOBE majú za sebou dostatočne dlhú históriu, aby sa dalo povedať, že obstoja aj sami o sebe. Štvrtý počin projektu rozohráva rafinovanú hru syntezátorov, počítačom generovaných zvukov a živých, nezriedka exotických nástrojov v podaní hostí: čelistu Johna Contrerasa (CURRENT 93, BABY DEE, NURSE WITH WOUND), Thighpaulsandru (syntezátor/klavír), hráča na píšťalu duduk Michaela J. Yorka či Cliffa Stapletona s verklíkom(!). Poslední traja menovaní v rôznych etapách pôsobili v – a je to tu znova a naposledy – COIL.

„Wounded Galaxies Tap At The Window“ je mimoriadne ľudský, hrejivý album. Poslucháča postupne a pomaly obklopí zvukovými scenériami, ktoré dokážu vyvolať konkrétne pocity a navodiť doslova viditeľnú atmosféru. Exotické harmónie ťažiskovej, sedemnásťminútovej skladby „The Woods Are Alive With The Smell Of His Coming“ pripomenú pinkfloydovskú „Ummagummu“. Plynulá gradácia – od tichého, ambientného začiatku až po kakofonický violončelový klimax – robia z kompozície celok, ktorý obstojí aj mimo kontextu nahrávky; konieckoncov premiérovo odznela v priestoroch galérie The Tate Gallery v cornwallskom prístave St. Ives.

CYCLOBE svoj album štrukturujú podobne ako žánrovo odlišní, no ideovo spriaznení ASVA na „What You Don’t Know Is Frontier“. Až do polovice druhej strany ide o živú inštrumentálnu hudbu so zreteľným psychedelickým dedičstvom, zaobaleným do moderného zvukového prevedenia. Brown a Thrower excelujú v skladateľskom umení, takže ani pasáže zaraditeľné do škatuľky „ambient“ neskĺzavajú k repetitívnosti. Druhým vrcholom – a ďalším mimovoľným styčným bodom s ASVA – je skladba „Sleeper“, (rano)kingcrimsonovsky rozdelená na tri časti so samostatnými názvami. Po kľudnom klavírnom úvode prichádza vrchol s Brownovým, žensky pôsobiacim spevom v neznámom jazyku, vynárajúcom sa akoby odnikadiaľ a opäť miznúcom, zanechávajúc ťažko popísateľný nepozemský pocit. Ako imaginárny soundtrack k Bradburyho „Marťanskej kronike“.

Titulná pieseň uzatvára jednu z najpôsobivejších nahrávok roku 2010. Nahrávku, ktorá si nevyžaduje zaradenie do žánrového kontextu a následné analýzy. Jediným účelom recenzie je vyvolať čitateľov záujem: obrazy, ktoré „Wounded Galaxies Tap At The Window“ dokáže nakresliť, sú individuálne a nepopísateľné. Ich cena je pritom zanedbateľná: necelá trištvrtehodina nerušeného, sústredeného posluchu.

Foto: Ruth Bayer (1), autor (1)